Chelsea Jeanette Kubek

If you prefer to read this interview in english, click HERE

Prinášame vám ďalší rozhovor zo série „Ženy v KMHL“. Dnes nám o svojom pôsobení v hokeji porozpráva mladá Michalovčanka...

Na úvod ... povedz nám niečo o sebe.

Ahojte, volám sa Chelsea Jeanette Kubek, som čerstvou absolventkou fakulty Politických vied a medzinárodných vzťahov v Banskej Bystrici a veľká časť aktivít, ktorým sa v mojom živote venujem, sa týka oblasti ľadového hokeja.

Venovala si sa, prípadne sa aktívne venuješ nejakému športu?

Približne 5 rokov som sa venovala spoločenským tancom. Neskôr som hrávala florbal v ženskom tíme na pozícii obrankyne ako kapitánka.Vo voľnom čase sa venujem cvičeniu a korčuľovaniu.

Pri hokeji si začínala ako hlásateľka na žiackych turnajoch. Čo/kto ťa priviedol k hokeju?

K hokeju ma priviedol môj brat a rodičia. Keďže môj mladší brat hrával hokej, rodičia ma často brávali na jeho zápasy. Raz na medzinárodnom turnaji Multi šport cup, kde hral aj môj brat, chceli organizátori, aby sa zápasy hlásili nielen v slovenskom, ale aj v anglickom jazyku. Návrh padol na mňa, keďže si väčšina ľudí spájala moje meno s perfektným ovládaním anglického jazyka. Tak som to skúsila a zapáčilo sa mi to. Vďaka tejto príležitosti sa mi na začiatku sezóny naskytla možnosť vyskúšaťsi hlásiť žiacke zápasy a neskôr aj zápasy seniorov. Postupne sa hlásenie stalo mojou záľubou, v súčasnosti je hlásenie už približne 8 rokov mojou obľúbenou voľnočasovou aktivitou.

Postupne si sa od žiackych zápasov prepracovala aj k seniorom. Je to náročnejšie?

Hlásenie v zápasoch sa nejako veľmi nelíši. Počas žiackychzápasov nie sú zaplnené tribúny, no stane sa, že padne aj niekoľko desiatok gólov, pričom pri zápasoch seniorov musí byť hlásenie bezchybné, keďže je štadión zaplnený divákmi. Existujú formulky hlásenia, ktoré sa pri žiackych zápasoch hlásiť nemusia, no pri seniorských zápasoch je špecifické to, že sa určité formulky hlásia dokonca aj pred zápasom a počas prestávok medzi tretinami.

Máš medzi hráčmi nejakého obľúbenca, ktorého strelené góly hlásiš s väčšou radosťou?

Medzi hráčmi obľúbencov nemám, naopak, vždy sa teším z výhry domáceho tímu a v prípade reprezentačných zápasov z výhry tímu Slovenska. Je to aj z toho dôvodu, že ak domáci tím vyhráva, tak je príležitosť spolupracovať s publikom a v takom prípade má zápas pre mňa osobne väčšie čaro.

Je za tie roky nejaký zápas, ktorý ti utkvel v pamäti?

Konkrétne iba jeden jediný nemám, no musím povedať, že každý zápas je v niečom špecifický, pretože nikdy nemožno predvídať, čo sa udeje. Musím však uznať, že úžasný zápas, plný eufórie, šťastia a radosti bol, keď sa tím Dukla Michalovce stal víťazom prvej ligy a postúpil do baráže.

Nájde sa aj nejaký, na ktorý by si najradšej zabudla?

Hneď mi napadnú dva momenty v zápasoch. V jednom domácom zápase sa hráč v zápale hnevu snažil dostať k funkcionárovi na tribúnu a namieril si to priamo výskokom na striešku časomiery. Druhá taká situácia bola na zápasev Prešove, kde hrali proti sebe Prešov a Michalovce, keď ponad mňa v tom čase mladú, hokejovú fanúšičku letela svetlica, ľudí zo štadióna evakuovali a ešte k tomu sa popri mne nejaký chlap oháňal železným drôtom. Na to sa bohužiaľ zabudnúť nedá.

Môžeš o sebe povedať, že ovládaš pravidlá ľadového hokeja?

Môžem povedať, že väčšiu časť toho, čo z pravidiel pri svojej funkcionárskej činnosti potrebujem ovládať som sa postupne naučila. Po každej sezóne mávame seminár, na ktorom funkcionári mimo ľadu musia absolvovať písomný test, ktorého otázky sa týkajú najmä pravidiel ľadového hokeja. Osobne si myslím, že bez ovládania základných pravidiel hokeja by nebolo možné vykonávať funkciu tohto typu.

Stalo sa ti niekedy, že si oponovala rozhodcovi pri jeho verdikte?

Párkrát sa mi stalo, že som na verdikt rozhodcu odmietavo pokrútila hlavou. Som však stotožnená s pravidlom, že rozhodnutie rozhodcu vždy platí, aj keď s ním nemusíme za každých okolností súhlasiť.

Z klubovej úrovne si sa časom posunula aj na tú reprezentačnú. V roku 2019 si sa zúčastnila turnaja Vladimíra Dzurillu v Piešťanoch (kat.U18), hlásila si tiež na turnaji 20-ročných Summer Hockey Challenge v Poprade, či počas prípravných zápasov národného tímu pred MS. Pamätáš si ešte, aké si mala pocity, keď ťa zväz prvýkrát oslovil? 

 Bol to naozaj úžasný pocit. Na takýto moment, keď vám zavolajú, aby ste hlásili turnaj na reprezentačnej úrovni sa nedá zabudnúť. Po takomto prvom telefonáte som naozaj ostala v šoku a nemohla tomu uveriť, že si vyžiadali práve mňa, dievča z východu :D.

Neostala si len pri práci v boxe časomeračov. Zväzoví funkcionári začali využívali tvoje schopnosti pri rôznych iných príležitostiach. Mala si možnosť sprevádzať švédsku reprezentáciu do 18 rokov na Hlinka Gretzky Cup v Piešťanoch. Čo bolo tvojou úlohou, čo všetko si mala na starosti?

Mojou úlohou bolo pomáhať s rôznymi požiadavkami tímu švédskej repre do 18 rokov počas celého turnajového týždňa. Vo väčšine prípadov všetky požiadavky prichádzali k manažérovišvédskeho tímu a od neho potom ku mne. Vždy sme si deň vopred prešli celodenný harmonogram tímu ako aj zmeny v časovom programe, príchodoch a odchodoch autobusov. Boli to skôr organizačné úlohy, ktoré sa týkali tímu. Stalo sa, že potrebovali niečo z lekárne alebo obchodu, tak som robila manažérovi spoločnosť, komunikovala s ním, pomáhala mu a radila. Dokonca predposledný deň turnaja pozval manažér v rámci voľného programu celý realizačný tím na večeru, pričom som mu s rezerváciou reštaurácie a výberu chodov pomáhala. Dokoncana večeru pozvali aj mňa, čo bolo naozaj veľmi milé gesto. Po prvýkrát som mala možnosť vyskúšať si úlohu „team host“ a musím povedať, že mi jeden týždeň so švédskou reprezentáciou do 18 rokov dal veľmi veľa, či to bolo zlepšenie komunikácie v anglickom jazyku, nadobudnutie nových priateľstiev, spoznanie kultúry jednej zo škandinávskych krajín alebo nahliadnutie k profesionálnemu fungovaniu tímu počas turnajových dní.

Mali mladí Švédi aj nejaké zvláštne požiadavky? Ako sa správali?

Hneď na začiatok musím povedať, že hráči boli disciplinovaní. Počas celého týždňa tvorili jeden tím, spoločne obedovali a večerali, spoločne odchádzali z jedálne, naozaj robili všetky spoločné aktivity ako jeden tím a rovnako to vyzeralo aj na ľade. Medzi špeciálne požiadavky patrila ovsená kaša na raňajky a vždy kombinácia mäsa, prílohy, cestovín a zeleniny na večeru. Musím povedať, že prístup hotela, kde sme boli ubytovaní bol špičkový a hneď na druhý deň ráno okrem iného bola na stole pripravená aj ovsená kaša s označením ,,Team Sweden‘‘. Čo sa týka požiadaviek na štadióne, tak hneď pri príchode si vyžiadali 3 šatne, jednu pre realizačný tím a 2 pre hráčov, pričom jedna kabína slúžila na prezlečenie z civilu a v tej druhej mali hráčsky výstroj a využívali ju počas zápasov. Okrem toho chceli v blízkosti šatne stacionárne bicykle a k dispozícii posilňovňu. Spočiatku som sa obávala mať na starosti Švédov, predsa túto krajinu považujem za kultivovanú, vyspelú a inteligentnú. Presne tak sa aj správali, no nechýbal im ani zmysel pre humor v situáciách, keď na to bola vhodná príležitosť.

Organizačne si sa podieľala tiež na príprave Majstrovstiev Slovenska starších žiakov, či ženského Turnaja šiestich krajín. Obe sa uskutočnili v Michalovciach. Vrcholom však boli určite MS 2019. Tam si zastávala funkciu koordinátorky dobrovoľníkov. Ako si sa k tejto pozícii dostala?

Spomínané turnaje ma posunuli opäť o krok vpred, keďže sa mi naskytla príležitosť byť členkou organizačných výborov. Čo sa týka Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji, mala som to šťastie, že ma oslovila šéfka organizačného výboru MS2019 v Košiciach. Spočiatku pre mňa táto funkcia nebola veľmi známa, no o to viac ma lákalo ísť do toho. Bola to pre mňa veľká príležitosť ako reprezentovať nielen seba samú, ale aj naše Slovensko v oblasti ľadového hokeja.

Ako vyzeral tvoj bežný deň počas majstrovstiev?

Počas MS môj deň začínal výdatnými raňajkami a poradou Organizačného výboru. Následne bolo potrebné zariadiť návrhy a požiadavky z porady a skoordinovať dobrovoľníkov v príslušných sekciách. S dobrovoľníkmi sme sa stretávali v dobrovoľníckom centre a prerozdeľovali si úlohy. Počas zápasov som zväčša kontrolovala, či všetko v rámci dobrovoľníkov funguje tak ako má. Možno to znie príliš jednoducho, no každý deň priniesol niečo nové, nepredvídané, takže vždy bolo potrebné niečo zariadiť a vyriešiť. Vďaka MS som sa okrem iného naučila, že žiaden problém nie je taký veľký aby ho nebolo možné vyriešiť.

Stretla si v Košiciach osobne nejakú hokejovú hviezdu?

Keďže som bola koordinátorkou dobrovoľníkov, jedným zo základných pravidiel MS2019 bolo dodržiavať Kódex určený pre vykonávanie dobrovoľníckej činnosti. Súčasťou kódexu bolo nezaťažovať hráčov a nefotiť sa s nimi. Dokonca aj činnosť dobrovoľníkov bola nastavená tak, aby nebolo nutné pri výkone práce prechádzať priestormi pri kabínach tímov. Keďže som bola koordinátorkou ja som také privilégium samozrejme mala, no pre mňa funkčnosť kódexu znamenal to, že ak som chcela od mojich dobrovoľníkov aby sa kódexu držali, tak som ho dodržiavala aj ja. Osobne byť s hokejovou hviezdou som mala možnosť po MS hneď dvakrát. Prvýkrát v auguste na turnaji Hlinka Gretzky cup so skvelým Zdenom Chárom a v decembri v Žiline na prípravnom zápase reprezentácie Slovenska a Ruska do 20 rokov s ruskou legendou Igorom Larionovom.

Ako na teba pôsobili ľudia z IIHF?

Zástupcov IIHF som vnímala profesionálne. Často sa ranných porád organizačného výboru zúčastňoval p. Hannes Ederer (Deputy general secretary/Event director). Pre mňa osobne však bolo inšpiratívne stretnutie s p. Georges Lüchinger okrem iného hlásateľom najstaršieho turnaja Spenglerovho pohára v celosvetovej histórii ľadového hokeja, od ktorého som si zobralanaozaj cenné rady k hláseniu.

Máš z majstrovstiev nejaký špeciálny zážitok, ktorý by si chcela spomenúť?

Celé Majstrovstvá boli pre mňa jedným veľkým zážitkom. No najväčším zážitkom bolo, keď mi oznámili, že budem náhradnou hlásateľkou. Najkrajším momentom bolo, že som hlásila zápas presne v deň narodenín mojej mamky. Presne 12. mája som hlásila v slovenskom jazyku svoj prvý zápas na úrovni IIHF medzi Dánskom a Nemeckom (1:2), o 5 dní na to som mala možnosť hlásiť zápas medzi Kanadou a Nemeckom (8:1) a do tretice bolo naozaj úžasné hlásiť zápas medzi Kanadou a mojou rodnou krajinou USA (3:0).

Poďme naspäť na klubovú úroveň. Koncom roka 2018 si sa stala asistentkou manažéra HK Mládež Michalovce. Aké pracovné úlohy si na tejto pozícii riešila?

Venovala som sa najmä administratívnej činnosti, zúčastňovala som sa na poradách, školeniach, zháňala som ubytovanie a zariaďovala stravu počas výjazdov, keď hralivekovo najstaršie kategórie zápasy vonku. Z tých zaujímavejších aktivít to bola realizácia projektov pre klub v podobe Hokejovej angličtiny, príprava a organizácia náborových akcií, akými boli napríklad Deti na hokej, Školské korčuliarske programy alebo pomoc pri organizácii turnajov pre mladšie kategórie. Musím povedať, že táto funkcia zahŕňala naozaj širokú škálu aktivít a aj z toho dôvodu bola pre mňa veľmi zaujímavou.

Po necelých dvoch sezónach sa však opäť posúvaš ďalej, sťahuješ sa do hlavného mesta. Konkrétne na SZĽH, kde budeš pracovať na matrike. Ako k tomu došlo? Budeš sa naďalej venovať aj práci hlásateľky, alebo je táto kapitola už uzavretá?

Práca na Slovenskom zväze ľadového hokeja bola pre mňa hokejovým snom v osobnom napredovaní v oblasti hokeja. Z neočakávaných okolností, ktoré nikto nemohol predvídať, sa uvoľnila pozícia na Matrike SZĽH a tým pádom sa naskytla pre mňa príležitosť zúčastniť sa pohovoru na túto pozíciu. Týždeň po pohovore, som sa dozvedela, že si ma vybrali a môj sen sa stal veľmi rýchlo reálnym. Čo sa týka hlásenia, určite dvere k tejto kapitole ešte zatvárať nebudem. Ak sa naskytne príležitosť popri práci venovať sa aj tomu, tak o to viac budem rada.

Sezónu 2019/2020 predčasne ukončila pandémia koronavírusu. Ako si trávila čas, keď bolo všetko zatvorené a väčšinu času sme tak boli nútení sedieť doma?

Napriek tomu, že sa všetko zastavilo a hokej sa zo dňa na deň prestal hrať, pre mňa nastal priestor venovať sa študijným povinnostiam. Toto obdobie mi naozaj padlo vhod a naskytol sa mi priestor pre úspešné ukončenie vysokej školy. Popri skúškach a písaní diplomovej práce sme v spolupráci so značkou Hockey-girls, ktorá oblieka ženy, ktoré majú rady hokej, vymysleli na Instagrame sériu živých vysielaní s názvom 2 baby o hokeji. Dohromady sme odvysielali 10 live streamov s desiatimi výnimočnými ženami, ktoré sa venujú rôznym aktivitám v oblasti ľadového hokeja. Pre mňa osobne to bol zážitok spoznať ďalšie ženy zo Slovenska a Česka, ktoré milujú hokej rovnako ako ja.

Na záver ... čomu sa najradšej venuješ vo svojom voľnom čase?

Veľmi rada svoj voľný čas trávim s rodinou, pretože spoločne strávené chvíle s blízkymi sú pre mňa vzácnosťou. Rada tiež relaxujem pri varení, pečení a kosení. Medzi moje záľuby patrí cestovanie, no nepohrdnem ani túrou či prechádzkou v prírode.