Sarah Strenk-Khouiled

If you prefer to read this interview in english, click HERE

Do Noweho Targu, kde sa odohrávalo tretie kolo Karpatskej mládežníckej hokejovej ligy (divízia Orly, modrá skupina), pricestovalo družstvo DVTK Jegsmedvék Miskolc s rozšíreným realizačným tímom. Na súpiske zaujalo našu pozornosť meno Sarah Strenk-Khouiled. Sarah pôsobí v klube od roku 2018 v pozícii „off-ice“ trénerky. Rozhovor so Sarah je prvým zo série „Ženy v Karpatskej mládežníckej hokejovej lige.“

Na úvod, povedz nám niečo o sebe?

Volám sa Sarah Strenková-Khouiledová a som silová trénerka rezervného tímu DVTK Jegesmedvék. Keď som skončila s profesionálnym športom, hneď som vedela, že sa chcem stať trénerkou, preto som sa podrobila všetkému potrebnému výcviku a vzhľadom na všetko nové, čo so sebou priniesol, sa to pre mňa ukázalo byť najlepším rozhodnutím.

Venuješ sa, alebo si sa venovala súťažne nejakému športu?

Profesionálne som viac ako 12 rokov hrala hádzanú. Pôsobila som v lige, hrala som na majstrovstvách sveta, takže myslím, že môžem byť hrdá na svoje úspechy. Ale najmä som vďačná za to, čo ma šport naučil, preto bolo pre mňa také prirodzené, že som ostala pri športe. Nevedela som si inú kariéru ani predstaviť.

Kto ťa priviedol k športu?

Celá moja rodina má rada šport: moja matka bola bežkyňa, môj otec hral futbal, môj brat robil atletiku, takže bolo jasné, že budem tiež športovať. Bola som veľmi aktívne dieťa, po vyskúšaní mnohých druhov športov som dospela k záveru, že hádzaná je moja jediná pravá láska. K vlastnému začatiu kariéry ma však motivoval môj vtedajší tréner Zoltán Holanek.

Študuješ na medzinárodnej fitnes škole. Ako vyzerá tvoje štúdium? Čo presne študuješ?

Prax potrebnú na povolanie silovej trénerky som získala na medzinárodnej fitnes škole IWI. Pravdu povediac, išlo o veľmi zložitý výcvik, ale vedela som, že je potrebný, aby som neskôr dokázala pracovať so športovcami. Je to veľmi profesionálna škola a mala som možnosť učiť sa od veľmi dobre pripravených a vzdelaných učiteľov.

Od roku 2018 pracuješ pre DVTK Jegesmdvék Miskolc. Nebýva zvykom, aby bola súčasťou realizačného tímu hokejového družstva žena. Ako si sa k tejto práci dostala?

Môj manžel je druhým trénerom profesionálneho tímu. Dostal ponuku, aby pracoval tu v Miškovci, takže som si myslela, že by som sa mohla opýtať, či nepotrebujú pomoc, aby som si tiež našla miesto. Len čo sa dozvedeli, že som silová trénerka, ponúkli pozíciu aj mne. Keďže som pár mesiacov predtým absolvovala fitnes školu, akceptovať túto ponuku bolo pre mňa hračkou. Skutočnosť, že išlo o prácu s mužským hokejovým tímom, bola pre mňa vítanou výzvou.

Prečo práve hokej?

Budem úprimná: keď som hrala hádzanú, vlastne som nevedela, čo je hokej, iné športy ma veľmi nezaujímali. Moje vedomosti o hokeji som získala, až keď som sa stretla so svojím manželom, ale okamžite som si hokej obľúbila, pretože si vyžaduje trénovaných a všestranných hráčov, ktorí musia byť rýchli, silní a zároveň musia veľmi dobre korčuľovať.

Čo je náplňou tvojej práce?

V klube som zodpovedná za suchý tréning tímov vekových kategórií U12, U14, U16. Zatiaľ čo mladí sa zameriavajú na hravosť, rozvoj koordinácie a učenie sa správnych techník, pri starších hráčoch je to už viac o silových cvičeniach. Okrem toho ich učím ako sa správne rozcvičiť pred zápasom, či utlmiť organizmus po zápase, teda veci, ktoré by mal hráč vedieť implementovať.

V klube pracuješ s hráčmi rôznych vekových kategórií. Ako sa ti spolupracuje s mladými hráčmi?

Každá veková skupina je iná, ale našťastie je naša spoločná práca skvelá.

V Nowom Targu sme si všimli, že si na striedačke často reagovala oveľa emotívnejšie ako hlavný tréner. Ako prežívaš zápasy?

Ako bývalá atlétka, mám rozhodne rada adrenalín a pocit bytia nažive počas zápasu. Našťastie už pravidlá ovládam celkom dobre.

Bežne cestuješ s tímami DVTK na zápasy, alebo to teraz bol výnimočný prípad?

Počas sezóny zvyčajne sprevádzam tím U16 raz alebo dvakrát počas ich zápasov. Počas play-off s nimi cestujem na všetky ich zápasy.

V Poľsku váš tím bojoval o postup do finálovej sedmičky. Napokon vám k postupu chýbali 2 body. Bolo to veľké sklamanie?

Nemyslím si, že sme to mali vnímať ako obrovské zlyhanie. Samozrejme, že sme boli sklamaní, ale napredujeme. Poučili sme sa z toho a už teraz aplikujeme poučenia a zároveň sa zameriavame na naše ďalšie projekty.

Bola to tvoja prvá skúsenosť s CJHL. Ako sa ti v Nowom Targu páčilo?

Toto bol vlastne môj prvýkrát v Poľsku. Skutočne som sa na to tešila a musím povedať, že som nebola ani trochu sklamaná. Organizácia bola veľmi profesionálna, zápasy, ktoré sme hrali a videli, boli skutočne skvelé a mesto bolo pekné a malo príjemnú atmosféru. Radi by sme sa vrátili a dúfam, že sa stretneme na CJHL.

Aké sú tvoje plány do budúcnosti? Chceš ostať pri hokeji, alebo zvažuješ aj iné možnosti?

Mám veľké plány, rada by som sa ďalej učila a vyvíjala a neskôr by som rada pracovala s profesionálnym tímom. Odteraz sa budem držať hokeja, tento šport som si veľmi obľúbila.

S prihliadnutím na tvoje znalosti s oblasti fitnes prípravy a rehabilitácie. Je niečo, čo by si mohla poradiť mladým hráčom? Sú nejaké zásady v príprave pred zápasom, prípadne po zápase, ktorých dodržiavanie im pomôže zlepšiť výkonnosť, prípadne sa vyhnúť zraneniam?

Na základe svojich skúseností im môžem poradiť, že tréning na suchu je rovnako dôležitý ako tréning na ľade. Rozcvičku a záverečné ukľudnenie organizmu berte vážne, pretože natiahnutie svalu, prípadne iné zranenie nie je nikdy vítané a zvyčajne sa vyskytne preto, že ste nevenovali dostatočne veľa času a energie rozcvičke pred zápasom/tréningom alebo ukľudneniu organizmu po ňom.

Na záver, čomu sa najradšej venuješ vo svojom voľnom čase?

Máme zlatého retrívera, ktorý sa volá Marley, väčšinou s ním chodíme na dlhé prechádzky. Ak má môj manžel deň voľna, ideme na obed alebo do kina. A samozrejme cvičím a chodím na zápasy môjho manžela.