ROZHOVOR S BÝVALÝM HRÁČOM KMHL

If you prefer to read this interview in english, click HERE

Kostiantyn OSTAPENKO, rok nar. 2002, strávil väčšinu svojej doterajšej kariéry v Charkove. Počas dvoch sezón štartoval v jeho drese i v Karpatskej mládežníckej hokejovej lige. V sezóne 2017/2018 priviedol ako kapitán svoj tím k zlatým medailám. V 18 zápasoch zaznamenal 20 bodov (10G + 10A). V následujúcej sezóne obsadil SDYUSSHOR Charkov konečné štvrté miesto, ale je treba poznamenť, že boli najmladším tímom v súťaži. Kostya ukončil sezónu ziskom 15 bodov (6G + 9A) v 24 zápasoch. Pred ostatnou sezónou presunul svoju kariéru do Spojených štátov...

Pamätáš si svoje hokejové začiatky? Kde si robil prvé hokejové kroky a kto ťa priviedol k hokeju?

Samozrejme, pamätám si to. Mama ma učila korčuľovať na zamrznutej rieke. Ešte som nemal ani tri roky, keď som začal s krasokorčuľovaním. O rok neskôr som presedlal na hokej. Som rok narodenia 2002 a vtedy som trénoval s chlapcai staršími o štyri roky.

Pamätáš si na svojich prvých trénenrov? Môžeš vyzdvihnúť niekoho, kto mal alebo má rozhodujúci vplyv na tvoj hokejový rast?

Mojim prvým trénerom bol Viktor Toryanik. Naučil ma veľmi veľa, keď som bol malý. Neskôr, keď som bol starší, dovolil mi tréneovať s jeho tímom 99/2000, čo mi veľmi pomohlo. Po ňom ma trénoval Vladimir Kurakin. Pod jeho vedením sme v Majstrovstvách Ukrajiny získali bronzové medaily v kategórii hráčov narodených v roku 2001. Boli to skvelé časy. A potom som sa presunul k trénerovi Alexandrovi Panchenkovi (hráči nar. 2002). S ním som získal väčšinu mojich trofejí. Vyhrali sme Karpatskú mládežnícku hokejovú ligu. získali sme bronz na medzinárodnom turnaji v Zell am See. Dvakrát sme boli druhý a raz sme sa stali majstrami Ukrajiny. Povyhrávali sme aj množstvo ďalších turnajov.

V sezóne 2017/2018 si ako kapitán priviedol tvoj tím k zlatým medailám v KMHL. Ako si spomínaš na túto sezónu?

Oh, bola to skvelá sezóna. Odohrali sme množstvo zápasov, z ktorých sme väčšinu vyhrali.

V KMHL ste prehrali jediný zápas. Podľa teba, v čom bola najväčšia sila vášho tímu?

V tom čase sme mali v tíme množstvo talentovaných hráčov. Hrali sme množstvo zápasov a vždy sme vystupovali ako jeden tím. To je myslím kľúč k úspechu v každom športe. 

Počas posledného kola spomínanej sezóny sa uskutočnil tiež ALL STAR zápas. Pár dní pred jeho uskutočnením mali fanúšikovia možnosť svojimi hlasmi zvoliť kapitánov. Dostal si viac ako 6000 hlasov... Aké boli tvoje pocity, keď si videl tento výsledok?

Na začiatku hlasovania som zaostával za ostatnými hráčmi na zozname a nakoniec som bol zvolený za jedného z kapitánov, WOW! Nemyslel som si, že môžem dosiahnuť viac ako tisíc hlasov. Potom mi začali chodiť správy ako: "Hlasoval som za teba, aj moji rodičia a moji spolužiaci. Aj rodičia mojich spolužiakov, aj ich kolegovia z práce. A moji starý rodičia, a moji...". Bol som šokovaný. Ďakujem všetkým, ktorí ma podporili.

V tom zápase si hral s hráčmi z rôznych tímov, z rôznych krajín. Ako ste sa na striedačke dorozumievali? Užil si si to?

Áno, bola to zábava. Nie všetci rozumeli po anglicky, ale všetci sme boli z Európy. Naše jazyky majú mnoho spoločného. Rozprával som anglicky a keď mi niekto nerozumel, skúsil som to ukrajinsky alebo rusky. Fungovalo to.

V ďalšej sezóne (2018/2019) hral váš tím v kategórii U19. Boli ste asi najmladším tímom v súťaži. Bola to dobrá skúsenosť, zahrať si proti starším chlapcom?

Áno, vždy je zaujímavé zmerať si sily so staršími súpermi. Hrali sme dobre, ale nie vo všetkých zápasoch. Keď sa nemýlim, stačilo nám vyhrať o 1-2 zápasy viac a skončili by sme druhí. Ale nepodarilo sa a tak sa nám ušlo štvrté miesto. Ale boli to dobré turnaje.

V ostatnej seuzóne si pôsobil v Spojených štátoch. Ako si sa tam dostal?

Mal som šťastie, že som sa dostal do kontaktu s Neilom Listonom, ktorý ma pozval do jeho tímu. Neil je veľmi dobrý človek a pravdepodobne aj jeden z najlepších skautov na východnom pobreží.

Povedz nám niečo o tvojom tíme. O organizácii, súťaži...

Hral som za East Coast Spartans. Bol to najlepší tím v akom som doteraz pôsobil. Spriatelil som sa s každým jedným hráčom. Bolo veľmi smutné odchádzať domov vediac, že s mnohými chlapcami sa budúcu sezónu neuvidíme. Snažíme sa zostať v kontakte.

Organizačne bolo všetko na najvyššej úrovni. Neil odvádzal skvelú prácu pre vedení tímu. Štartovali sme v dvoch súťažiach. The East Coast Elite League (ECEL) a The United Tier 1 League. V ECEL sme prehrali vo finále a v Tier 1 nás prehra v poslednom zápase pripravila o účasť vo finále. Mali sme všetko, okrem šťastia. Okrem zápasov v týchto súťažiach, sme odohrali množstvo turnajov. Za necelých šesť mesiacov som odohral viac ako 70 zápasov.

Keď hovoríme o juniorskom hokeji, USA je jednou z najlepších destinácii pre mladých hráčov. Aký veľký je rozdiel medzi podmienkami v USA a na Ukrajine?

Oh, bohužiaľ pre Ukrajinu, ten rozdiel je obrovský. Domovský štadión Sparťanov je malý, je tam jedna plocha s NHL rozmermi a jedna polovičná. A pokiaľ sa nemýlim, je tam 42 tímov. 42! Od tých najmenšich až po U18. Nepočítajúc "pivné tímy" a nejakých krasokorčuliarov, ktorí tam tiež trénujú. No stačí vyjsť na diaľnicu, a každých 30-80 kilometrov nájdete ďalší štadión. Niektoré z nich majú aj tri plnohodnotné plochy v jednej budove. Len si predstavte to množtvo tímov a hráčov!  

Aká bola úroveň tréningov a zápasov?

Nemali sme v týždni veľa tréningov a boli skutočne krátke. Ale keď bol pred našimi tréningami prázdny ľad, tak som sa tam snažil byť tak skoro, ako to len šlo. Minimálne hodinu pred tréningom. Pracoval som tak na zlepšovaní svojich schopností ešte pres spoločným tréningom. Nikdy sme nemali spoločné tréningy na suchu. Každý trénoval individuálne. S niektorými spoluhráčmi sme večery trávili v Planet Fitness. Mám rád tento systém, pretože na konci, len tí ktorí na sebe tvrdo pracujú dosiahnu výsledky.

Úroveň zápasov bola vysoká. Trvalo mi takmer meisac, kým som sa adaptoval. Američania hrajú viac fyzicky. Nahadzujú puky, naháňajú ťa, aby ti dali hit aj bez puku. A strieľajú, strieľajú, strieľajú. To bolo pre mňa neobvyklé, lebo my v Európe hráme viac na krásu. Snažíme sa dávať pekné nahrávky a góly do prázdnej brány. Takže som sa musel zbaviť svojich starých zvykov a zvyknúť si na iný štýl.

Si spokojný so svojou prvou sezónou v Amerike?

Povedal by som, že áno. Štatisticky to určite nebola jedna z mojich najlepších sezón, ale určite to bol veľký krok vpred. Teraz, keď som sa zoznámil s americkým herným štýlom, našiel som množstvo mojich slabých stránok. Na nich pracujem teraz mimo sezóny. Som si 100% istý, že ďalšia sezóna bude 10krát lepšia.

Ako si trávil voľný čas?

Nedá sa povedať, žeby sme mali veľa voľného času. Snažil som sa dávať hokeju toľko, koľko sa len dalo.

Býval si v hotely, alebo v rodine ako je v USA zvykom?

Ani jedno, ani druhé. Bývali sme v obrovskom dome. Mal 2 poschodia a obrovský suterén. Bývalo nás tam 12 hráčov a Neil. Bol to svojim spôsobom dobrý team-building. Viem, že Neil bol jeden z tých, ktorý si to užívali najviac :DDD

Pandémia koronavírusu predčasne ukončila hokejovú sezónu. Hranice i letiská boli uzatvorené. Dostal si sa domov bez problémov?

V tomto som mal skučne šťastie. Naša sezóna mala skončiť 1. marca, ale skončila o týždeň skôr. Letel som z Bostonu do Kyjeva, cez Istambul. Počas celého letu som videl len jednu osobu s rúškom. Žiadne meranie teploty, ani nič podobné. Raz sa ma ktosi opýtal, či som počas uplynulých dvoch týždňov nebol v Číne, čo som nebol. Domov som prišiel 2 týždne pred karanténou, bez nejakých problémov.

Na Slovensku bolo takmer všetko zatvorené (obchody, školy, športoviská...). Aké to bolo v Charkove? Aká je situácia teraz?

Od 1.júna sa takmer všetko opäť otvára. Sú isté obmedzenia a pravidlá, ale otvára sa. Konečne som sa po viac ako dvoch mesiacoch dostal na ľad. Bolo to úžasné.

Ako si trávil čas doma?

Keď som bol v karanténe, robil som doma nejaké cičenia. Našťastie mám doma strelnicu, takže som nezabudol ako sa drží hokejka v ruke. Tiež som sa venoval behom. Šprintom i dlhým tratiam. Teraz, keď je otvorený štadión, chodím na ľad s pro-hráčmi i s hobíkmi. Snažím sa byť na ľade čo najviac. Od prvého sú otvorené aj telocvične, tak sa snažím opäť dostať do kondície.

Aké sú tvoje plány na následujúcu sezónu?

Teraz ešte neviem povedať nič konkrétne. Potrebujem si vybaviť nové víza, ale ambasáda je stále zatvorená. Sú aj nejaké ďalšie prekážky, ktoré sa snažim vyriešiť.

Už sme spomínali sezónu 2018/2019. Posledné kolo sa odohralo v poľskom Sanoku. EC Spartans sa ho zúčastnili ako hosť. Pamätáš si zápas proti nim? Na osvieženie pamäti, strelil si im krásny gól...

Samozrejme si to pamätám. Bol to dobrý zápas. Vyrovnával som na 4:4, ale v posledných sekundách sme inkasovali a prehrali. Viem, že to neboli Spartani v plnej sile, preto sme ten zápas mali vyhrať.

Požiadali sme aj Kostyových trénerov, aby nám o ňom niečo povedali...

Viktor Toryanik, prvý tréner: "Kostiantyn začal s hokejom ako 4-5 ročný. Bol najmenším, ale tvrdo pracujúcim hráčom. Mal som ho v tíme 3-4 sezóny, potom išiel do tímu hráčov narodených v roku 2001, kde sa stal lídrom. Potom, keď sa zložilo družstvo z hráčov narodených v roku 2002, Kostya sa stal kapitánom a svojich spoluhráčov priviedol k mnohým víťazstvám."

Neil Liston, tréner a GM EC Spartans: "Bolo potešením mať Kostyu túto sezónu v Bostone. Je to tvrdý robotník oddaný svojmu tímu. Vyvinul veľké úsilie, aby sa prispôsobil severoamerickému štýlu hokeja.