If you prefer english, click HERE.

Počas Vianočných sviatkov sme sa porozprávali so Samuelom Solenským. 20-ročný rodák z Michaloviec aktuálne pôsobí v severoamerickej NAHL, kde je v práve prebiehajúcej sezóne najproduktívnejším hráčom celej súťaže. Veríme, že Samuel môže byť dobrým príkladom, ale tiež inšpiráciou pre všetkých hráčov Karpatskej mládežníckej hokejovej ligy...

S hokejom si začínal v Michalovciach. Aké sú tvoje spomienky na hokejové začiatky?

Na začiatky s hokejom si veľmi nepamätám. Z rozprávania od rodičov viem, že zo začiatku sa mi veľmi nechcelo, preto ma museli motivovať. A tak som za každý dobrý tréning dostal nejakú odmenu.

Ešte ako žiak si strávil jednu sezónu v Jindřichovom Hradci. Čo ťa k tomu viedlo? Aké to bolo, byť pre 11-ročného chlapca tak ďaleko od rodiny?

Bola to super skúsenosť. Myslím, že ten rok mi dal veľa po hokejovej, ale i ľudskej stránke. V Jindřichovom Hradci som sa veľmi vyhral, hral som proti kvalitným mužstvám ako Sparta, Slavia či Plzeň. Býval som v „náhradnej“ rodine, ktorá sa o mňa starala ako o vlastného a dodnes sme stále v kontakte. Takže na to spomínam len v dobrom.

Následovala jedna sezóna v rodných Michalovciach, po ktorej si odišiel do Liberca. Tam sa s tebou presťahovala celá rodina.

Presne tak. V Michalovciach sa už nebolo kam posunúť. Dorast hral v tom čase iba v prvej lige, a keď sa naskytla možnosť odchodu tak som neváhal. Tam sme ale išli už všetci hlavne kvôli tomu, že sme vedeli že to nebude len na jeden rok. Na druhej strane, odísť od rodiny už v tak mladom veku by asi nemalo dobrý dopad.

Päť sezón na severe čiech, ako si na toto obdobie spomínaš?

Bolo to super obdobie, na ktoré spomínam veľmi rád. Začiatky neboli najľahšie a nebola to prechádzka ružovou záhradou. Celkovo som tam za 5 sezón vyhral 2x titul majstra republiky a jeden bronz. Zahral som si po boku hráćov, ktorý už hrajú v NHL. Určite ma to posunulo zase o krok vpred.

Z Liberca si odišiel do spojených štátov. Tam si sa najprv zúčastnil tryoutov. Popíš nám ako taký tryout vyzerá...

Nevedel som vôbec do čoho idem. A ani nebolo veľa ľudí, ktorí by mi niečo o tom povedali. Keď som tam prišiel bolo tam 120 chlapcov, ktorí sa snažili dostať do tímu. Realita je ale taká, že mužstvo je už takmer poskladané a na súpiske je voľných iba 3-5 miest. Je to len veľký biznis pre Organizáciu, kedže účasť na takomto tryoute stojí v priemere 400 dolárov. Plus k tomu treba pripočítať osobné náklady na letenky, stravu, ubytovanie ...

Napokon si zakotvil v tíme Johnstown Tomahawks v NAHL. Ako k tomu došlo?

Sezonú som začal v USHL, tu som sa ale nedostal na záverečnú súpisku. Takže mi poďakovali za účasť a povedali, že o 30 minút bude mestom prechádzať mužstvo z NAHL. Vraj ak chcem za nich hrať, tak sa zastavia. Rýchlo som si pobalil veci a sedel som na parkovisku na hokejovej taške a čakal na autobus.

Priblíž nám fungovanie juniorského tímu v US? Aké majú hráči v klube vytvorené podmienky?

Podmienky u nás v mužstve sú porovnateľné so seniorským hokejom v Európe. Máme všetko čo potrebujeme. Na naše zápasy chodí v priemere 3000 ľudí a o hokej je v Johnstowne veľký záujem.

Hráš v NAHL, ktorú aj slovenské médiá označujú ako "nižšiu juniorskú súťaž v zámorí". Aká je podľa teba jej úroveň?

Kedže v USHL, ktorá sa berie ako najvyššia, je len 15 mužstiev z celej USA, tak je strašne ťažké sa tam dostať. Pre porovnanie, na maličkom Slovensku je v extralige juniorov tuším 16 tímov... Ale s kľudom môžem povedať, že top mužstvá z NAHL by sa v USHL určite nestratili.

Počas prvej sezóny v zámorí si mal možnosť vyskúšať si aj spomínanú USHL. Je veľký rozdiel medzi týmito súťažami?

Najväčší rozdiel je v tom, že v USHL hrajú mladší chlapci než v NAHL. Sú to väčšinou 17-roční chlapci, ktorí tu odohrajú iba jeden rok, sú draftovaní a hneď idú hrať niekam na Univerzitu. V NAHL je viac starších hráčov, napríklad u nás v tíme máme 10 chlapcov ktorým už je 20 rokov.

V Johnstowne si už tretiu sezónu. V tej predošlej sa tvoj tím neprebojoval do play-off, no aktuálne je najlepším tímom v celej NAHL. Čo sa zmenilo, že sa vám tak darí?

Počas leta sa „prekopal“ celý káder. Noví chlapci okamžite zapadli do mužstva a hrajú v ňom kľúčové pozície. Minulá sezóna bola katastrofálna, preto sme to toho roku chceli veľmi zmeniť.

Ťahali ste šnúru 17 víťazstiev. Odzrkadlilo sa to aj na záujme ľudí v meste o váš tím?

Mali sme super štart do sezóny, čo nám veľmi pomohlo. Na záujme divákov sa nič nezmenilo. Je to tu iné ako na Slovensku. Ľudia tu chodia vždy! Minulý rok sme toho veľa nevyhrali a ľuďia nás aj tak podporovali! To sa u nás doma veľmi nevidí.

Darí sa ti aj individuálne. Momentálne si najproduktívnejším hráčom súťaže. Spokojnosť?

Tak teraz je celé mužstvo na vlne a darí sa nám. Bodovo prispieva celé mužstvo, není to len o mne. Mám super spoluhráčov, v šatni sme super partia a odzrkadľuje sa to aj na ľade.

V amerike je zvykom, že mladí hráči bývajú v rodinách. Je to aj tvoj prípad? Ako také spolužitie vyzerá? Aké máš v domácnosti povinnosti?

Aj ja bývám v rodine. Musím povedať, že je o mňa super postarané, nič mi tu nechýba. My hráči máme svoj program, takže s rodinou sa vidíme až večer. Funguje to približne rovnako ako v normálnej domácnosti, pomáhame si navzájom.

Od budúcej sezóny budeš hrávať za Bemidji State University v NCAA. Vieme, že práve táto univerzitná liga bola cieľom tvojho pôsobenia v USA. Prečo?

Pre Bemidji State som sa rozhodol, lebo verím, že tam budem napredovať po hokejovej ale aj ľudskej stránke. Stálo ma to veľa úsilia a času a som veľmi rád, že som sa tam dostal.

Zatiaľ to vyzerá, že sa tvoja kariéra vyvíja podľa tvojich predstáv. Určite to však nebolo jednoduché. Čo by si poradil mladším hráčom, čo musia robiť, prípadne obetovať, aby si aj oni splnili svoje hokejové sny?

Hlavne si musia vytvoriť lásku k hokeju. Lebo nie vždy to pôjde poďla vašich predstáv a práve v ťažkých časoch musíš najviac zabrať. Dôležité je tiež mať tých správných ľudí okolo seba.

Aká je zatiaľ tvoja najkrajšia spomienka, prípadne najväčší úspech v doterajšej kariére?

Tých zážitkov a spomienok je viac. Veľmi rád spomínam na tituly v Liberci. Za veľký úspech považujem tiež každý zápas v národnom mužstve. A najviac som bol asi hrdý, keď som robil kapitána národného mužstvu na MS 18 v Amerike. A samozrejme prijatie na Bemidji State. To sú asi také najväčsie momenty pre mňa.

Reprezentoval si SR v kategórii do 17 rokov, v U18 si bol v pozícii kapitána na MS, bol si aj na MS U20. Pomýšľaš aj na najcennejší reprezentačný dres?

Samozrejme, zahrať si raz za seniorský tím by bolo krásne. Som ale realista, idem krok za krokom a verím, že tvrdou prácou to jeden deň dokážem.

Hokeju sa venuje aj tvoj mladší brat, ktorý je brankárom. Radíš mu z pozície staršieho brata? Ty ako strelec by si mu mohol poradiť čo na útočníkov platí.

My sa o hokeji veľmi nerozprávame. Fandíme si navzájom, ale doma sa bavíme o iných veciach.

Tieto Vianoce si po dlhšom čase mohol tráviť doma, v kruhu rodiny. Čo to pre teba znamená?

Znamená to pre mňa strašne veľa. Posledné roky som bol stále na cestách a s rodinou som tak nemal možnosť tráviť veľa času. Sú to hlavne rodičia, ktorým chcem poďakovať za to, kde teraz som. Bez ich obety a pomoci by som to určite nezvládol. Takže doma som si to veľmi užil.

Darčeky si priviezol so sebou, alebo si ich zháňal na poslednú chvíľu?

Darčeky som už priniesol z Ameriky, takže doma som už mal kľud.

Čo by si zaželal hráčom KMHL, ale aj všetkým ostatným do roku 2019?

Veľa zdravia, šťastia a aby sa hokejom bavili a mali z neho radosť. Hokej je predovšetkým „len“ hra.

Po krátkom pobyte v Michalovciach sa Samuel vrátil do USA, kde ho už 30. decembra čakal ďalší zápas po krátkej prestávke. Samo v ňom nadviazal na výborné výkony z roku 2018 a na svoje konto si pripísal 4 body za 2 góly a 2 asistencie. Hneď následujúci deň rozhodol gólom v predĺžení o víťazstve svojho tímu 3:2. Svoj 20. gól v aktuálnej sezóne strelil už v 14tej sekunde predĺženia. Týmto gólom sa zároveň stal najlepším strelcom v histórii klubu (46 gólov). Tento historický moment si vychutnal pred zrakom 3256 divákov!